ADONNA A JEJÍ DOJMY

Milá Renatka - Xanté,
Z celého srdca ďakujem Životu, že ma poslal k Tebe na pobyt.
Do prírody Duša moja túžila ísť, odpovede zvedomniť.
Milosťou termín som dostala 😊 Prekvapením a radosťou ostala.
Otvorené prijatie ma čakalo. Dávne rany v momente zahojilo.
Zázraky už v prvých minútach, slzy vďaky hneď v očiach.
Skúseností zdielané, úľavu mi priniesli, že niekto na Zemi je, kto podobne cíti.
Dotazy sme rozklíčili, už len aby sa zhmotnili 😊
Práca cenná Tvoja je, do sveta ísť si praje.
Váš priestor skutočným DOMOVOM je, BLAHO každá Duša tu zažije.
Úctou, Láskou a Vďakou srdce naplnené mám, že Teba a rodinku poznám.
Nech požehnaním naplnený je Váš dom, Láska, Zdravie a Radosť nech sídlia v ňom.
Ďakujem za jedno z najsilnejších stretnutí, pobytov a inšpirácií, aké som zažila.
S láskou, Adonna

Zpětná reakce od Irenky

Milá  Xanté  , 

přijela jsem od  Vás s pocitem  plnosti  pohody  a vyrovnanosti ... Krásné Nebe na Zemi !!!

Svět, který je v mém srdci.

Ty Renatko, vaše zahrada  a  paní Terezka Stropnická jste mi neskutečně  pomohli  v komunikaci  s  mými oblíbenými  kameny. Je to nádhera !!! 

Vrchol  byl jeden večer doma, kdy   jsem si  vytvořila  krystalovou mřížku,  ve které dominovaly   kameny  přivezené  od Vás, růženín( aby mne ukonejšil ) a měsíční kámen ( aby  mi pomohl  napojit  se  na Akášu  ). 

Nedokážu ani popsat  tu sílu a krásu . Ještě teď  se  mi tlačí slzy dojetí a radosti do očí.   

Jsou to pocity, jako když hluchý začne  slyšet  nebo slepý začne  vidět. Jako by se  otevřel  celý vesmír. Boží!!!  Současně  jsem měla pocit, jako bych odhodila  těžký  batoh  ze zad.  Obdobné pocity jsem dosud nezažila.

Za malicherným roztrpčením z práce neuvěřitelné dary.

Teď se zušlechťuji v práci  a v srdci  vnímám mír a lásku. 

Myšlenky  jsou jen  myšlenky a lze je měnit, jen chtít  a dovolit  si to, bez jakýchkoli pochybností.

Miluji synchronicity, utvrzují  mě  ve správném směru cesty.   

Vím, že se ještě uvidíme.  

Děkuji , že jste v mém životě.  Děkuji za krásné a silné afirmace.     

S láskou, pokorou a úctou,

Namaste – aloha – halibor - Iris

Cesta Jitky nabrala konkrétní směr

Drahá Reni, posílám srdečný pozdrav k vám na Šumavu a také vás objímám a tisknu, jak to jen jde. Protože již uběhl celý rok od mého pobytu TERAPIE V PŘÍRODĚ, ráda bych ti napsala, kam nyní směřují mé kroky. Se svou novou kamarádkou Janou, která je masérka a nejdříve jsem byla její klientka, začínáme společně tvořit. Obě víme, že není náhoda, že jsme se potkaly. Jsme rády, že se máme a teď, co tedy rozjíždíme. Pořádáme svůj první víkendový pobyt na který se moc těšíme. Pobyt se již naplnil a já vím, že jsme vykročily správně.
Reni, moc děkuji za tvé krásné stránky, na které se ráda vracím.  Děkuji, že jsem poslechla svou intuici a vydala se v loni za tebou. Tvé osobní číslo je 4 jako moje a Jana je také 4. To naše čtyřky nás krásně propojují. Máme si prostě na tomto světě předávat, sdílet....  I já si začínám okolo sebe utvářet svůj kruh sester.
Změna, kterou prošla moje mysl se odráží na mém okolí. Vztah k mým rodičům je teď nejkrásnější za celý můj život. Mám také krásný vztah se svými dětmi i snachou. Vnouček je pro mě dar, za který jsem velmi vděčná. Samozřejmě ráda opatruji a to pak moje vnitřní dítě chrochtá blahem. Vím, že se stále vyvíjíme a tak hurá do toho !!!
Budu moc ráda, když si najdeš chvilku a odepíšeš mi, jak se vám daří. Přeji krásný den. Jitka

Report od Silvie

Ahoj,
začnem tým, čo si mi povedala, že moje zdravotné problémy už možno nebudem musieť riešiť cez lekárov. Keď som odchádzala od vás, tak moje ťažkosti boli mierne a keď som prišla domov, dá sa povedať, že moje problémy skoro úplne vymyzli. To je to, čo sa zmenilo na fyzickej úrovni, zatiaľ, čo si uvedomujem.
Dnes som sa stretla, s dvomi kamarátkami - (Evka, Barča), rozprávala som im zážitky zo Šumavy... Evka sa ma pýtala, či mi prišli odpovede na otázky, s ktorými som ku tebe išla. Ona už ma dávnejšie pobádala ku tomu, aby som rozvíjala svoje schopnosti. Uvedomujem si, že ma brzdila a obmedzovala hlavne moja predstava, ako by som niečo také mohla realizovať. U teba som videla, že pokiaľ má človek zámer v súlade s vyššími princípmi, je mu dopriate a veci a okolnosti mu napomáhajú, aby to mohol realizovať. Mám pocit, že to bude súvisieť s pomenúvaním situácií, okolností a súvislostí, ktoré môžu veľa problémov objasniť. Teraz, keď to píšem, mi to pripadá veľmi absurdne.... 
Je teraz na mne, aby som čím viac skonkrétnila a pomenovala spôsob a systém, ktorým viem niečo odovzdať. Viem, že mi pomôže aj stretnutie s Uhlířovými. Tak uvidím, čo ďalej život prinesie.
Ďakujem za všetko

Silvia

 

23.1.2018

Od Jitky

Drahá Reni, děkuji ti zá krásný příspěvek pro dnešní den 11.11. 2017, který jsem si přečetla na stánkách INFORMACE ODJINUD.

Karty zakoupené na jaře při pobytu u tebe " ORÁKULUM GRÁLU - NÁVRAT ŽENSTVÍ "  mi ukázaly směr a jsou stále mým velkým pomocníkem. Nepoužívám je často, ale když potřebuji, vždy dostanu jasnou odpověď. Dnes vím, že jsem k tobě byla vedena, abych našla svou vlastní cestu. Přijímám ji s pokorou, ale i údivem a stále se učím. A víš co je krásné - mám se ráda a mám velkou radost ze života. Sama jsem si vytvořila nový domov, protože i já jsem nová. Pečlivě si v něm hlídám pozitivní energie. Vše nepříjemné řeším v klidu. Moje heslo zní : " NIKDO MI NEZKAZÍ RADOST, KTEROU MÁM Z NOVÉHO BYTU ". Je to zázrak, že bydlím ve svém. Ale nejdříve proběhl proces událostí, spojen s bolestí a pádem na dno. Muselo to být. Získala jsem zkušenosti, za které se platí vlastním prožitkem. Dnes za ten pád upřímně z celého srdce děkuji. Ještě něco. Ten život prožitý před mou osobní změnou nezatracuji. Jsem přesvědčená, že právě tak to mělo být.

Co tě nezabije, to tě posílí u mne fungovalo dokonale. Najednou letím a je to fajn.  A další zázrak je můj vnouček, kterému je dnes 16 dní. Huráááá, já jsem šťastná babička. 

Zázraky se opravdu dějí, ale má to jeden háček. VELMI DŮLEŽITÉ BYLO ODPUSTIT.  TEN PRVNÍ KROK " ODPUŠTĚNÍ " JSEM UDĚLALA SAMA PRO SEBE. ODPOUŠTĚLA JSEM STÁLE A STÁLE CELÝ ROK. JSEM NA SEBE HRDÁ A MUSÍM SE POCHVÁLIT. Zvládla jsem to, dnes mám odpuštěno všem !!! Cítím se lépe a lehčeji. Ta neviditelná tíha je pryč. JÁ JSEM ČISTÁ ŽENA A KOLEM MNE SE DĚJÍ ZÁZRAKY.

Také vím a cítím, že jsem připravena potkat muže. Přeji si milovat jeho a on si přeje milovat mne. Je zvláštní a zároveň krásné, že ho ještě neznám a už ho mám ve svém srdci. Já už vím co chci a také vím kam jít. Děkuji za odrazový můstek, kterým je pro mne navždy krásné místo na Šumavě, tam u vás doma.

                                                                                                                                                                                                                                   S láskou Jitka

Od Ivana

Ahoj Xanté,

este to chcem dozdielat.

Izba a priestor, ktory som obyval s Vami  je magicka. Skutocne sa mi nechcelo ist domov. Citil som sa tam neuveritelne pokojne, obrovska harmonia tam vladla a pocit bezpecia.
V piatok nadranom som mal sen, ze mam na starosti male dietatko, take krasne s bielymi kucerami (pohlavie neviem), mohlo mat tak rok, vedelo urobit zopar krokov,
ale komunikovali sme spolu ako dvaja dospeli. Zavnimal som to tak, ze to je moje vnutorne dieta. A vnutorne citim nadalej harmoniu, lasku, radost a vdaku. Viem ze sa este vratim.
 
Dakujem pekne  za darceky a ak by si mala niekedy cestu smerom k nam, budem velmi rad ak by sme sa mohli stretnut
 
Maj sa krasne
 
Ivan

Tady a teď od Martinky :-)

Ivetka po druhé a s odstupem

Dosť dlho som v sebe nechávala doznievať pocity z miesta, o ktorom vám chcem napísať. Nenachádzala som slová na opis niečoho, čo preciťuje každý inak podľa svojho vnútorného nastavenia a miesta bodu svojho bytia, kde sa aktuálne nachádza. Premýšľala som, či je vôbec možné písať o niečom takom, čo každý z nás asi vníma inak a ešte k tomu nachádzať slová na doteraz nepomenovateľné -:) Ale potom som si povedala, že to je práve úloha dneška - vyjadrovať otvorene svoje pocity, dávať ich na podnose bezbrannosti ostatným., aby sme sa vzájomne naučili akceptovať rozličné vnímania, vzájomne sa obohacovať o rozličné videnia toho istého a pripúšťať nekonečné množstvo verzií nášho spoločného života tu na zemi.

Po skončení ročnej liečby, kedy som bola pripútaná medzi svojim bytom a nemocničnými chodbami, prvý nával vnemov, keď som pochopila, že mám "pauzu" k najbližšej kontrole -:) bol nával myšlienok na to, kam by som chcela ísť. Odrazu sa zastavila mašinéria vyšetrení a stála som pred dilemou ako stráviť svoj prvý "voľný" čas. Pravdaže už s vymeneným vedomím a pocitom, že tam, v minulosti už "nie som", stojím na kraji nejakého počiatku ako pred hárkom bieleho nepopísaného papiera. Veľmi intenzívne mi prichádzali myšlienky na prírodu, na nejaké miesto v lese, netušila som kde a prečo, takže som sa rozhodla a zadala som do vyhľadávača úplne jednoduchú verziu môjho zatiaľ nerozpoznaného želania " Pobyty v prírode". Keďže som vizuálny typ, prepla som si na obrázky a vybrala lesy, ktoré ma najviac oslovili. Klikla som na stránku ženy, ktorá toto ponúkala a priznám sa veľmi som nečítala o čo ide, absolútne akceptujúc, že moje vnútro rozhodlo za mňa -:) Jej odozva netrvala dlho  a pri písaní som ja vyjadrila prosbu, či by sa nenašial termín ešte do konca leta, lebo v mojej hlave bola predstava na lúke sediacej v slniečku sa topiacej mojej novej bytosti -:) Keďže ponuka bola na neskorší termín, napísala som svoj týždeň a rozhodla sa, že ked to nebude on, tak nepôjdem. Odpísala mi, že práve na tento termín sa nejaký hosť odhlásil -:) Pochopila som, že miesto je správne a dátum tiež. Nikdy som nevynikala v zemepise a vôbec ma nenapadlo, že pokiaľ nie som schopná telepatického transportu, bolo by fajn aspoň sa pozrieť, kde tie lesy vôbec sú -:) Keďže tento pobyt bol pre jednotlivcov a to presne som hľadala, nezaoberala som sa tým ďalej, až kým neprišiel blížiaci sa termín a ja som zistila, že miesto, ktoré si vybrala moja Duša je na Šumave -:)

Keď som sedela vo vlaku do Prahy, pomaly mi dochádzalo, že som práve na ceste na neznáme odľahlé miesto na druhej strane česko-slovenska ( žijem v Bratislave), k úplne mne neznámym ľuďom a nepridalo mi ani to, že všetci moji známi, ktorých som oboznámila s mojim plánom, si pri slove Šumava vybavili len vraždy zo seriálu 30 prípadov majora Zemana. Fajn, úžasne povzbudzujúce. Na druhý deň som vystúpila z autobusu  v malom mestečku a uvidela pani, ktorá po mňa došla. Tak ako som sa prirodzene nechala doviesť na toto miesto, tak prirodzene plynul prvý rozhovor s ňou a od tejto chvíle až do konca, som jednoducho vypla navigáciu a nechávala sa unášať.

Odtiaľto je už popis môjho vnímania podľa mňa výsostne subjektívny a možno by to chcelo porovnať to s vnímaním tých druhých, ktorí toto miesto tiež navštívili -:)

V telke raz šiel nejaký seriál a volal sa "pod kopulou", presne tento pocit som mala celý čas, ktorý som tam bola. Absolútne som preciťovala, že energia tohto miesta je úplne iná ako všade inde, mala som neopísateľný pocit " Všetkého v Ničom". Ja viem, znie to asi zvláštne, ale toto je presné vyjadrenie toho, čo som cítila. Vnímala som zrýchlený čas, ktorý tam bol inak prestavený a vnímala som ten neskutočný "hluk", ktorý mňa samú prekvapil, keď som sedela na lúke pozerajúc sa na pasúce sa kravy a vnímajúc každého chrobáčika, ktorý prešiel okolo mňa, každý praskot vetvičky, keď prešla srnka na okraji lesa, každý vzlet vtákov v húštine. Do toho nádherné lúče slniečka predierajúce sa pomedzi stromy, urobila som stovky fotiek -:) Proste - moje Nebo na zemi. Bývala som v izbe, ktorá ma hneď pri príchode privinula do svojho Stredu, môj pocit opäť Všetkého v Ničom bol ovenčený vnímaním Pokoja a Istoty. Neviem čo to znamenalo, ale tá izba bola Stred. Pre mňa, v mojom vnímaní. Spanie v nej bolo ako smrť a nikdy som sa necítila tak Doma. Bola som na tomto mieste týždeň, pre mňa to ubehlo ako jeden dva dni, čas tam beží inak. Z hostiteľky sa stala moja priateľka, ktorá kedykoľvek som potrebovala, vstrebávala moje rozprávania, ktoré som si akokeby odkladala na tento moment. Mohla som sa rozprávať o všetkom, na témy, ktoré som nemala rozoberať s kým, na témy uletené alebo neuveriteľné...Od tohoto pobytu som neočakávala Nič. Len voľné plynutie a slobodu. Našla som to - Nič vo Všetkom. Prázdno, ktoré malo nekonečný obsah. Inak to pomenovať neviem.

Keď som si prečítala viac o tomto pobyte, došlo mi, že to tak malo byť. Nemala som očakávania, ale prečítala som si od iných, ktorí tu boli predomnou, že sa im život po tomto pobyte zmenil. Čo už - som vždy extrémna  a iná -:)) Prijala by som za svoje čokoľvek, snáď aj keby ku mne prehovorili stromy. Nie nič také sa nestalo, posledný deň pobytu, keď som si chcela kúpiť lístok na autobus cez net, zistila som, že účty mi zablokoval  daňový úrad, pre nezaplatené dane -:)) úžasná sranda. Na opačnej strane republiky, bez požiteľných kreditiek, s malým cash na cestu, ešte že som mala spiatočný lístok -:) Po príchode na stanicu doma sa mi neviedlo lepšie, vybil sa mi mobil, nenašla som taxi, tak som kráčala pešo s kuform a taškou večernou Bratislavou domov, došla som o dve hodiny a aj som trocha zmokla.

Od tej chvíle bolo len horšie. Na druhý deň ma bolelo celé telo, cítila som odrazu, kde všade sa ma dotkol skalpel a bolo mi na nič. Búrka v organizme trvala niekoľko dní. K tomu sa pridali peripetie v ostatných oblastiach života a ja som sa cítila, ako keď sa holou riťou kĺzate po sklanatom zráze. Premýšľala som, či sa objednať na onkológiu, nestíhala som však nič, všade okolo mňa zúrila Moja Totálna Kríza. Ak ma Vesmír chcel vyskúšať - nenachytal ma -:) Toto dosť dlhé ( aspoň mne sa tak vidí -:)) turbolentné obdobie som prešla so stoickým kľudom a niekedy až usmievajúc sa nad kypiacou konfliktnou energiou tých okolo mňa. Moje zmenené vnímanie ma podržalo a vo chvíľach, keď som už nevidela pred seba - poslala som to Vesmíru a poprosila o pomoc. Nakoniec  som sa dala dokopy aj telesne a musím povedať, že rany prešli hojivým procesom, ktorý je pre mňa citeľný aj viditeľný.

Potom som sa rozhodla, že pôjdem  z tieňa von. Že budem písať o mojich zážitkoch a precítených vnemoch, aj keby vyzneli neuveriteľne -:)  Že budem žiť tak ako  cítim -:) Možno túto stránku nájde nejaká žena vo chvíli, keď to bude najviac potrebovať a niečo z mojich vnímaní jej pripomenie kde máme všetci Domov, pomôže jej pri preklopení sa alebo ju na to navedie. 

Toto sa mne udialo na tom mieste. Jednoducho som sa otvorila Pravde -:) Chcem pridať ruku k dielu, aj keď nedokážem odhadnúť dosah mojej kompetencie -:) 

Týmto posielam pozdrav mojej spriaznenej duši Renatke -:)

 

Více informací o Ivetce a jejím probuzení v náročné onkologické léčbě se dozvíte zde : Prebudená - blog

 

Od Ivetky

Prajem ti krásne ráno Renátka,

nemala som v úmysle ti dnes písať mail, ale zdá sa, že som ostala prepojená -:)) takže začnem odzadu : dnes som mala sen, bola som na klinike akupunktúry, kde chodím a rozprávala som sa s lekárkou,
pričom som počúvala z vedľajšieho boxu rozhovor primára s iným pacientom, potom som povedala lekárke, že vlastne neviem, prečo tu chodím - všetci tu riešime to isté paralelne : transformačná liaheň. Navonok lekárske centrum, vo vnútri vesmírne stredisko -:)) ihneď na to ma hodilo k tebe, na ten kúsok lesa za tvojim domom, kde si mi ukazovala tvoje plány na domčeky na strome.
Otázka tohto sna pre mňa bola : je možné spojiť smerovanie na duchovnej ceste s vytváraním financií, keď sú to dve rozličné polarity?
Tak som si dala raňajky a kávičku a potom šup na tvoju stránku : tam som si prečítala článok s odpoveďou na moju rannú otázku -:) takže, ďakujem

Keď už píšem, napíšem ti, čo sa dialo u mňa týždeň po príchode od teba. Sú tam dva aspekty, ktoré som preciťovala paralelne a užila som si kopec srandy aj pochopenia -:)
Od pobytu som neočakávala zázraky, viem, že zázraky sú prítomné a je to len slovo vnímané "inak", mala som v sebe úžasný vnútorný pokoj, s ktorým som došla, aj prežila dni u vás.
Konkrétne u teba ma ten pokoj naplnil v celej bytosti, preto som nemala žiadne vedľajšie pocity, bolo to jednoznačne najplnšie prežívanie vnútro-prítomnosti, aké som doposiaľ prežila.
Viem, že to bol súzvuk môjho vnútorného nastavenia - miesta - teba a tvojej rodiny, tak prirodzený, že ma ničím neohúril. To je podľa mňa to, čo som tam mala zažiť.
Pochopenie, že toto prežívanie je prirodzené a existuje všade, kam pôjdem, pokiaľ si ho budem v sebe udržiavať -:) za to ti pravdaže ďakujem, za poskytnutie "priestoru" -:)

Prvý aspekt bol fyzický, nebudem riešiť súbeh termínu pobytu s celkovým dianím vo vesmíre a s ním veľké zmeny počasia, proste načasovanie na prelomový "čas"., pretože aj tak ten termín bol "môj".,
po príchode ma rozboleli všetky rany, ešte aj tie, čo boli staré ( z prvej operácie ), tri dni trvala vo mne fyzická búrka, bolela ma ruka, opuchla mi uzlina, vnútorné rany sa ozývali
a ja som si uvedomovala, kde všade ma rezali -:) moje myšlienky boli rozvážne, ale povedala som si, že som možno všetkým "pohla" a odpoveď nemusí byť pozitívna na tej nižšej úrovni.,
chcela som sa objednať na onkologickú kontrolu, ale dala som si tri dni času. V stredu po Splne som vstala do nového dňa a všetky bolesti zmizli, nielenže zmizli, zrasty na pravej strane po operačnej rane , ktoré mi ťahali ruku sa "usadili" a narovnalo sa pokrčenie.


Druhý aspekt je veľmi humorný a trochu som premýšľala nad dôvodom tohto diania, ktorý mi možno bude zrejmý v budúcnosti a možno nie -:)
Ako som ti už hovorila, v živote som mala všelijaké chvíle, ale finančne som to vždy ustála. Takže situácie, ktoré som prežívala v spojitosti s peniazmi boli pre mňa úplne nové.
Došla som do Prahy a už som mala zablokovaný aj druhý firemný účet, takže k peniazom v banke som sa nijako nemohla dostať,takže som musela vystačiť s aktuálnou situáciou. V kľude som došla na nádraží, kúpila som si miestenku na prvý vlak a z posledných českých peňazí som urobila nákup domov. Po príchode na stanicu večer mi hneď po výstupe z vlaku scípol mobil, vybrala som z bankomatu posledných nezablokovaných 10 eur, ale keďže som nemala telefón, nemohla som si zavolať taxi a na tie, čo stoja na stanici som nemala. Tak som po tme s kufrom aj taškou s nákupom šla pešo na nejakú električku, v tme som pravdaže zablúdila, lebo nechodím pešo a bývame dosť ďaleko od stanice. Došla som domov cca o dve hodiny -:)))
Na druhý deň ráno sme z manželovho účtu poslali peniaze, ktoré som mu tam stihla presunúť na splátku firemného úveru, ktorý má splatnosť 31. v mesiaci. Z banky mi zavolali, že nemám uhradenú splátku úveru, darmo som sa snažila pol dňa telefonicky vysvetliť, že peniaze majú, len na technickom účte úveru - sledovala som v pokoji ľudí zapojených v systéme, bez vlastnej logickej úvahy ako postupovali podľa príručky...nakoniec som šla osobne do pobočky, kde som opäť vnímala "hemženie mravcov", všetci splašene v podovolenkovom čase riešili jedno cez druhé, mala som pocit, akokeby ich čas plynul rýchlejšie ako ten môj, keď som tam tak sedela.
Odrazu som nebola VIP klient, len obyčajný neplatič a okrem toho s nevyriešiteľným problémom -:))))) nevedeli to poriešiť, nakoniec mi dali podpísať nejakú žiadosť o preúčtovanie sumy na úver.
Ako vieš, predávam byt. Jeho predajom by som chcela vyplatiť absolútne všetky úvery a pôžičky a tak sa "odstrihnúť“.Pred dvoma mesiacmi sme presunuli hypotéku, aby som mohla bez problémov tento byt predať. Keď som došla od teba, pri kontrole som zistila, že plomba na byte je stále tam.
Volala som do banky, pani mala dovolenku, zastupujúci dva dni zisťoval, prečo byt nie je odblokovaný a na jednu hypotéku sú zablokované dva byty ...nevedeli nájsť, kde skončili papiere -:))))
Všetko som sledovala naozaj doposiaľ nepoznaným pohľadom, ak by ma tieto veci postretli
pred rokom, asi by som v strese skolabovala -:))) Obe tieto situácie ešte nie sú doriešené, ale cítim, že sa to vyrieši skoro. Ja sledujem tento "katastrofický " dej s pokojom a v spomalení, akokeby to bol film, tak dúfam,že to ustojím -:)))

Môj manžel mi doma povedal, že som sa v posledné mesiace zmenila, veľmi. Ale vraj k lepšiemu -:) užívam si jeho prítomnosť aj náš spoločný súzvuk, chvíle, keď obaja paralelne myslíme na to isté bez vyslovenia. K tomuto prežitku peniaze nie sú potrebné -:) pravdaže, situáciu budem riešiť tak, ako mi vesmír bude prihrávať pomôcky -:)
Ozaj - Veronike som napísala, že termín 8.9. je môj numerický priateľ, ale vzhľadom na finančnú situáciu, ktorá prebehla mojim životom neočakávane a s turbulentnými zážitkami, nemôžem k nej prísť, asi nie je pre mňa ten správny čas...
Neodpísala...ale 8.9. som bola doma, so svojím manželom -:) mali sme totiž 13-rokov výročie od nášho prvého osobného stretnutia -:)

prajem ti krásne dni

Iveta

Doplnenie : každý deň premýšľam, či sa pustiť do tej knihy, kde by som sprostredkovala moje transformačné zážitky z ročnej onkologickej liečby. Po príchode od teba mi došlo, že by som musela

otvoriť Pravde dvere dokorán, pretože autentickosť zo sebou prináša aj odhalenie celej tvojej bytosti.

Mám čas -😊 tak to ešte precítim -😊

Od Katky

Renatko, 

moc děkuji za e-mail i za krásnou nabídku, pokud budu mít cestu směrem na Šumavu, ráda Tě opět uvidím .Úsměv
I když jsme se od té doby, kdy jsem u Tebe strávila krásných transformačních 5 dnů nesetkaly, cítím, že jsme spojeny v srdci a naše poslání mají hodně společného, jen každá je plníme na jiném místě Úsměv. Nemám nyní žádné pevné plány, vše je otevřené a přijímám to, co právě přichází, nechávám se nést proudem... pokud se objeví možnost znovu navštívit ten magický kraj tam u vás, dám Ti vědět a moc ráda přijedu. 
 
U mne jsou velké změny, našla jsem odvahu změnit práci, dala výpověď v nemocnici, začala se věnovat Tantře a profesionálně Tantrickým masážím, moc mě to baví... (mimochodem hovořily jsme spolu knize Dagmar Baránkové a já si ji pak jako e-book objednala a musím říct, že mě velmi oslovila... Úsměv
 
K tomu mi přišla vhod nabídka zkráceného úvazku v soukromé gynekologické ordinaci, pracuji s velmi vstřícným panem doktorem a mám takový pocit, že tato práce se ženami nějak úzké souvisí s s Tantrou ... také mi v  poslední době přicházejí informace ohledně Bohyně v nás, ženské síly,  vidím, jak málo žen je vědomo si své síly a hodnoty a umí se ocenit a jak důležité je umět se ocenit a uvědomit si svoji hodnotu.  
Vnímám, že jak já procházím určitými změnami v této oblasti, tak to stejné jsem schopna vnímat u žen okolo sebe....

Na druhou stranu v osobním životě - moje manželství zatím trvá, někdy je lépe a někdy hůř, zatím mě to nepustilo to radikálně ukončit, tak to nechávám plynout a beru to jako další učební lekce, asi jsem ještě nepochopila nebo nezvládla vše, co je potřeba pro to, abych mohla tuto stránku otočit a pokračovat na další... 

Je to úžasná jízda Velký úsměv

Měj se krásně...Katka Úsměv
 
 
PS: Anoo, to kino .... 😃😃, máš pravdu, všechno má svůj důvod, nic se neděje jen tak ... K.
 
( na fotce vložena vzpomínka na společný zážitek ... R.)

Od Petera

Ahoj Renáta,

Tak už som prišiel na konkrétnu jednu vec o ktorú sa chcem s Tebou podeliť. Riešil som myšlienku po ceste domov (od  Vás som odchádzal okolo tretej ráno ... zobudil som sa, dokonca vyspatý a vyrazil som .... mesiac akurát bol tesne pred splnom a žiaril nádherne) prečo som išiel až 900km, aby som sa uvedomil a začal robiť všetko podľa "nového" keď by mi stačilo ísť len niekde stanovať a vyjasniť si veci (ozvala sa aj materiálna podstata - načo trebalo minúť toľko peňazí). Odpoveď mi prišla keď som sa doma hrabal v záhrade.

Jedna časť odpovede bola, že cez knižku čo si mi požičala a čo som prečítal mi prišli veľa odpovedí a nakopla ma na ďalšie napredovanie (poslednú dobu som mal pocit, že stagnujem a potreboval som zmenu).

Ale hlavná časť bola, že Ty a Tvoj manžel ste mi pripomenuli mojich rodičov (ako som Ti spomínal, že Vlado mi pripomenul môjho otca) hlavne podvedome som to cítil len som to nevedel vyjadriť a nebolo mi to jasné celkom. Neviem to celkom popísať, ale z Vlada som cítil ako keby aj môj otec prehováral na mňa - to správanie sa, pohyb ... . 

Ty, tým ako sme sa ráno rozprávali keď si sedela oproti mne. S mamou sme sa zvykli takto rozprávať a dokonca aj o takýchto veciach ako s Tebou a ani nenaliehala na niektoré rozhovory aby sa rozvinuli aj keď vedela že by sme sa mali rozprávať o týchto veciach. Taktiež niektoré veci cítila podvedome .... a taktiež bola skromná a napriek tomu vedela a robila viac ako bežný človek vie pochopiť.

Za ten čas ste mi ukázali ako to mohlo byť medzi rodičmi .... neviem to dokonca ani celkom vysvetliť slovami nie ešte písaním. ALe už viem prečo ma to k Vám ťahalo. Možno patríte do rovnakej monády ... :o) 

Zjavne moji rodičia mi nestihli všetko povedať čo chceli a tak cez Vás mi "povedali" čo mali resp. naviedli na ďalšie kroky.

Takže ĎAKUJEM   

A viem že som na dobrej ceste, kde každým dňom je viac a viac svetla ....    

 

Peter

 

Foto: růže od Petera